5th workshop: To be green is evergreen
slovencina2020
Created on April 9, 2021
Výučbový materiál
More creations to inspire you
POLITICAL POLARIZATION
Presentation
VACCINES & IMMUNITY
Presentation
LETTERING PRESENTATION
Presentation
ARTICLES
Presentation
PROMOTING ACADEMIC INTEGRITY
Presentation
HISTORY OF THE CIRCUS
Presentation
AGRICULTURE DATA
Presentation
Transcript
Gymnázium P.J.Šafárika – P.J.Šafárik Gimnázium Rožňava Workshop - Lesy„To be green is evergreen - Ekologicky sa zeleniť, je časom overený hit“ - číslo projektu ACC03P18 Zvyšovanie povedomia o zmierňovaní a prispôsobovaní sa zmene klímy na školách (SK-Klíma)
"Zmierňovanie a prispôsobovanie sa zmene klímy“ (SK-Klíma)
To be green is evergreen
Zdroje
Projekt
Ochrana lesa
Rastlinstvo a živočíšstvo
pľúca Zeme
Spolužitie v lese
Lesy
Čo je les
Les je lesný ekosystém, ktorý tvorí lesný pozemok s lesným porastom a faktormi jeho vzdušného prostredia, rastlinné druhy, živočíšne druhy a pôda s jej vodným a vzdušným režimom. Les je ekologický systém, v ktorom sú navzájom rozmanitým spôsobom pospájané existencie početných druhov rastlín a živočíchov. Ich špecifické spolupôsobenie má na jeho udržanie v rovnováhe rozhodujúci význam. Les je spoločenstvo mnohých organizmov – rastlín a živočíchov, ktoré sú na sebe vzájomne závislé, existujúce v podmienkach určitého konkrétneho prírodného prostredia. Les je rôznorodé spoločenstvo rastlín a živočíchov, ktorého súčasťou je tiež vzduch, voda a pôda. Je to živý organizmus v ktorom neustále prebieha kolobeh života - zrod, rast, rozmnožovanie a odumieranie. Les je priestorovo a časovo definované spoločenstvo zložené z biotických a abiotických zložiek. Les je veľmi dôležitou, nezriedka dominantnou – krajinotvornou zložkou krajiny v ktorej plní prírodné, hospodárske ale aj celospoločenské funkcie.
Čo je les
Lesy pľúca Zeme
Fotosyntéza (gr. fotos – svetlo, synthessis – viazanie, zlučovanie): je jedinečný dej na Zemi, ktorého výsledkom je produkcia organických látok a kyslíka procesom viazania slnečnej energie a jej premeny na energiu chemických väzieb. Fotosyntéza je prvý a najdôležitejší proces premeny energie slnečného žiarenia na chemickú energiu. Ročne sa vďaka fotosyntéze viaže 1,5.1014 kg uhlíka, čo približne zodpovedá svetovým zásobám ropy a uvoľňuje sa 4.1014 kg kyslíka. Asi 10% uvedených množstiev pripadá na suchozemské zelené rastliny a až 90% na zelené riasy svetových morí a oceánov.
Lesy sú dôležitejším producen-tom kyslíka. Filtrujú vzduch, ktorý je vďaka tomu pre nás dýchateľnejším, pomáhajú re-gulovať zemskú klímu a taktiež regulujú prietok vody a zrážky. No ako mnohí z nás nedbajú na vlastné zdravie, tak zabúdajú aj na zdravie našej planéty. Pľúca vyrábajú kyslík. Ako? Predsa fotosyntézou.
interaktívne cvičenie
Dub patrí medzi naše najdlhovekejšie dreviny , má veľmi tvrdé a kvalitné drevo a má vlastný vegetačný stupeň (dubový). Aj u nás sa nachádza starý dub. V dedinke Drnava máme 700 ročný dub letný, ktorý sa stal stromom roka 2020. Duby spolunažívajú s niekoľkými desiatkami druhov listožravého hmyzu, lebo jeho listy nie sú jedovaté obsahujú iba triesloviny. Ešte viac druhov hmyzu by sme našli v mŕtvom dreve. Dub je vhodným hostiteľom aj širokého spektra chrobákov nešpecializovaných na konkrétny typ dreviny. Jeho mohutnosť a dlhovekosť vedie k vzniku mnohých špeciálnych prostredí, ako sú dutiny (v koreňoch, kmeni, korune, uzavreté, otvorené, s vodou, suché, malé, veľké, … ), plôšky obnaženého dreva, závaly, rôzne pukliny a trhliny v kmeni, odumreté konáre, výrony miazgy, uvoľnená kôra, drevokazné huby, vzdušné korene, epifitické machy a lišajníky, vetvy opreté o zem alebo úplne spadnuté, jazvy po zraneniach a úderoch blesku a pod. Všetky tieto miesta na strome predstavujú špecifické prostredie pre rôzne druhy organizmov. Môžeme tu nájsť veveričku a v jeho korunách množstvo vtákov. Ale aj korene majú význam. Plody duba – žalude sú obľúbenou zložkou potravy pre diviaky a jelene. Dub je prospešný aj pre človeka, ktorý si môže oddýchnuť v jeho tieni pri prechádzke lesom. Aj mŕtvy dub má pre človeka význam. Môže si z neho vyrobiť nábytok alebo zohriať sa počas tuhých zím.
Spolužitie v lese
interaktívne cvičenie
pexeso
Rastlinstvo a živočíšstvo lesa
Biotické škodlivé činitele
Abiotické škodlivé činitele
Ochrana lesa
Back
Abiotické škodlivé činitele
Vietor Zo samostatne pôsobiacich činiteľov každoročne najväčšie škody na lesných porastoch spôsobuje vietor. Stromy sú vyvrátené s koreňmi alebo zlomené v rôznej časti kmeňa. Sneh V zimnom období sú predovšetkým ihličnaté porasty do 50 rokov ohrozené ťažkým mokrým snehom. Poškodené stromy majú zlomené vrcholce v 2-3m dĺžke. Mráz Skorým mrazom (ešte v jeseni) sú ohrozené predovšetkým tie stromy, u ktorých najmladšie pletivá výhonkov nevyzreli a teplota niekoľko stupňov pod nulou môže nenávratne poškodiť takéto bunky. Príčiny neskorého mrazu vznikajú v jarnom období v čase rašenia stromov. Námraza vzniká namrznutím vodnej pary na konáriky stromov, pri niekoľko centimetrových vrstvách ľadu vzniká ľadovica, konáriky sú nadmieru zaťažené, ohýnajú sa a lámu. Sucho Pri deficite zrážok a ochladenia, ktoré môže byť prirodzene rôzne v nížinách a v horskom prostredí, stromy trpia suchom. Pri opakovaní sa suchého obdobia v priebehu niekoľkých rokov môžu biotické škodlivé činitele posilňovať svoje populácie a boj s nimi je následne veľmi komplikovaný. Kôrna spála Kôra opadáva a prestáva plniť ochranné funkcie. Záplavy Pri nadmernom množstve vody v pôde resp. aj na povrchu pôdy v čase záplav dochádza k deficitu kyslíka v pôde a korene odumierajú.
Back
Podkôrny a drevokazný hmyz je najvýznamnejšou skupinou biotickým škodlivým činiteľom v lesoch Slovenska, za posledných päť rokov je dokonca najvýznamnejšou skupinou škodlivých činiteľov vôbec. Do začiatku 21. storočia spôsobovali najvyššie škody abiotické činitele, najmä vietor. Podkôrny a drevokazný hmyz poškodzuje predovšetkým smrečiny. Na Slovensku žije približne 110 druhov chrobákov z čeľade podkôrnikovitých, z čoho sú len 3-4 tzv. „agresívne druhy“, ktoré sú nebezpečné pre smrek (lykožrút smrekový, lykožrút lesklý, lykožrút smrečinový a lykožrút severský). Tieto druhy majú veľmi podobný spôsob života.
Biotické škodlivé činitele
Vyber si jednu z nasledujúcich úloh:
Projekt
https://sk.pinterest.com/
https://www.youtube.com/watch?v=KYunPJQWZ1o
https://relaxmagazin.sk/2020/01/04/pozreli-ste-sa-niekedy-na-jedlo-ako-na-zabalene-slnecne-luce-fotosynteza-krystalizuje-slnecne-ziarenie-na-cukor/
https://oskole.detiamy.sk/clanok/fotosynteza-1559207939
https://mestske-vcely.sk/aktuality/dub-je-vynimocna-drevina/
Lesné vegetačné stupne (atlasdrevin.sk)/
http://dvo.digiskola.sk/portfolio-view/uc_s3_l055/
http://www.forestportal.sk/lesne-hospodarstvo/
Zdroje